TOP TÝŽDŇA
Víno je hlavne v posledných rokoch stalo neodmysliteľnou súčasťou moderného životného štýlu. Prispela k tomu nepochybne pestrá ponuka našich vín a tiež trend smerujúci k zvyšovaniu povedomia verejnosti a jej celkový záujem o kvalitnejšie vína. K obecným znalostiam priaznivcov vína by preto mala patriť obecná znalosť vína a jeho druhov, akostných tried a odrôd....
ZÁKON z 30. júna 2009 o vinohradníctve a vinárstve, ktorý nahrádza zákon č. 185/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení zákona č. 283/2007 Z. z.,
(uvádzame len vybrané časti zákona)
Vinárske produkty sa členia na
Podrobnejšie sa budeme venovať bodom a) až e) a osobitne tokajskej oblasti
a) Hroznový mušt
Hroznový mušt možno ponúkať spotrebiteľovi v období od 1. augusta do 31. decembra kalendárneho roka zberu hrozna, z ktorého je vyrobený.
b) Burčiak
Ako „burčiak“ možno označiť len kvasiaci hroznový mušt, vyrobený výlučne z hrozna dopestovaného a spracovaného na území Slovenskej republiky. Burčiak možno ponúkať spotrebiteľovi v období od 15. augusta do 31. decembra kalendárneho roka zberu hrozna, z ktorého je vyrobený. Počas kvasenia burčiaka možno kvasenie zastaviť a opätovne ho uviesť do kvasenia a následne ponúkať spotrebiteľovi. Označenie „burčiak“ a údaj o výrobcovi je ten, kto predáva, povinný uviesť viditeľne na výveske v mieste predaja burčiaka.c) Víno bez zemepisného označenia
Pri výrobe vína bez zemepisného označenia sa musia dodržiavať požiadavky podľa osobitného predpisu. Víno bez zemepisného označenia, ak krajina pôvodu je Slovenská republika, možno uvádzať na trh, ak hrozno, z ktorého bolo víno vyrobené, dosiahlo cukornatosť najmenej 13 “NM. Víno bez zemepisného označenia sa označuje výrazom „víno“ a možno ho označovať údajmi o pôvode podľa osobitného predpisu.
d) Víno s chráneným zemepisným označením
Víno možno označiť ako víno s chráneným zemepisným označením, iba ak
e) Víno s chráneným označením pôvodu
Víno možno označiť ako víno s chráneným označením pôvodu, iba ak
V označení vína s chráneným označením pôvodu sa uvádza názov chráneného označenia pôvodu a možno uvádzať názov väčšej alebo menšej zemepisnej jednotky, z ktorej víno s chráneným označením pôvodu pochádza. Názov tejto jednotky možno uviesť aj ako prídavné meno pred výrazom víno.
V označení vína s chráneným označením pôvodu možno uvádzať:
Tradičný výraz
Tradičný výraz možno uvádzať na etiketách len pre vína s chráneným označením pôvodu alebo vína s chráneným zemepisným označením.
Podmienky použitia tradičného výrazu regionálne víno
Podmienky použitia tradičného výrazu akostné víno
Tradičný výraz akostné víno možno použiť len na označenie vína s chráneným označením pôvodu, ak
Podmienky použitia tradičného výrazu akostné víno s prívlastkom
Tradičný výraz akostné víno s prívlastkom možno použiť len na označenie vína s chráneným označením pôvodu, ak
Tradičný výraz akostné víno s prívlastkom sa dopĺňa výrazom
a) kabinetné, ak je víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou najmenej 19 °NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 % objemu,
b) neskorý zber, ak je víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou najmenej 21 °NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 % objemu,
c) výber z hrozna, ak je víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou najmenej 23 °NM, ktoré sa získa zo starostlivo vyberaných strapcov a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 % objemu,
d) bobuľový výber, ak je víno vyrobené z ručne vyberaných prezretých strapcov hrozna, z ktorých boli ručne odstránené nezrelé a poškodené bobule, s cukornatosťou najmenej 26 °NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 8 % objemu,
e) hrozienkový výber, ak je víno vyrobené len z ručne vyberaných prezretých bobúľ hrozna, s cukornatosťou najmenej 28 °NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 8 % objemu,
f) cibébový výber, botrytický výber, ak je víno vyrobené len z ručne vyberaných prezretých bobúľ hrozna zušľachtených účinkom vláknitej huby Botrytis cinerea Persoon, s cukornatosťou najmenej 28 °NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 8 % objemu,
g) ľadové víno, ak je víno vyrobené z hrozna, ktoré bolo zberané pri teplote –7 °C a nižšej, a hrozno zostalo počas zberu a spracovania zmrznuté a získaný mušt mal cukornatosť najmenej 27 °NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 6 % objemu,
h) slamové víno, ak je víno vyrobené z dobre vyzretého hrozna, ktoré bolo pred spracovaním skladované na slame alebo rohožiach z rákosia, prípadne sa nechalo visieť na šnúrach najmenej tri mesiace a získaný mušt mal cukornatosť najmenej 27 °NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 6 % objemu.
Tradičné výrazy sekt vinohradníckej oblasti a sekt V. O. možno použiť len na označenie akostného šumivého vína s chráneným označením pôvodu, ak
a) hrozno, mušt alebo víno a všetky zložky použité na jeho výrobu pochádzajú z tej istej alebo bezprostredne susediacej zemepisnej jednotky na území Slovenskej republiky,
b) spĺňa kvalitatívne požiadavky.
Tradičný výraz pestovateľský sekt možno použiť len na označenie akostného šumivého vína s chráneným označením pôvodu, ak
a) hrozno, mušt alebo víno a všetky zložky použité na jeho výrobu pochádzajú z vinohradu výrobcu,
b) spĺňa kvalitatívne požiadavky.
Podmienky použitia tradičného výrazu château alebo chateau
Tradičný výraz château alebo chateau možno použiť len na označenie vína s chráneným označením pôvodu, ak
a) zber hrozna, jeho spracovanie a výroba vína sa uskutočnili v zemepisnej jednotke v Slovenskom vinohradníckom regióne, v ktorej sa nachádza stavba označená ako château alebo chateau,
b) spĺňa kvalitatívne požiadavky.
V Tokajskej vinohradníckej oblasti možno vyrábať
a) víno bez zemepisného označenia,
b) víno s chráneným zemepisným označením,
c) víno s chráneným označením pôvodu.
Podmienky použitia tradičných výrazov tokajských vín
Tradičným výrazom samorodné víno možno tokajské víno označiť, ak sa vyrába alkoholovým kvasením z hrozna tokajských odrôd, dopestovaného na kvalifikovaných honoch, ak nie sú priaznivé podmienky na hromadnú tvorbu cibéb. Samorodné víno sa člení na
a) samorodné suché, ktoré sa vyrába v ročníkoch nepriaznivých na tvorbu cibéb alebo z hrozna dopestovaného na kvalifikovaných honoch, z ktorého strapcov boli vopred povyberané cibéby na výrobu tokajských výberových vín; hrozno musí mať cukornatosť najmenej 21 °NM a vyrobené víno musí mať obsah zvyškového prírodného cukru do 10 g/l,
b) samorodné sladké, ktoré sa vyrába z hrozna dopestovaného na kvalifikovaných honoch s čiastočným podielom cibéb, ktoré sa z hrozna nevyberajú a spracúvajú sa spolu s ostatným hroznom, ktoré musí mať cukornatosť najmenej 24 °NM; víno má obsah prírodného cukru nad 10 g/l.
Samorodné suché víno a samorodné sladké víno možno uvádzať na trh najskôr po dvoch rokoch vyzrievania, z toho aspoň jeden rok v drevenom sude.
Tradičným výrazom výber možno tokajské víno označiť, ak sa vyrába alkoholovým kvasením po zaliatí cibéb dopestovaných na kvalifikovaných honoch muštom s cukornatosťou najmenej 21°NM alebo vínom rovnakej kvality a rovnakého ročníka pochádzajúceho z kvalifikovaných honov. Podľa množstva pridaných cibéb sa tokajský výber člení na 3-putňový až 6-putňový. Výber možno uvádzať na trh najskôr po troch rokoch vyzrievania, z toho aspoň dva roky v drevenom sude.
Tradičným výrazom mášláš možno tokajské víno označiť, ak je víno vyrobené alkoholovým kvasením muštu alebo vína totožného ročníka, pochádzajúceho z kvalifikovaných honov, naliateho na kvasničné kaly tokajského samorodného vína alebo tokajského výberu. Mášláš možno uvádzať na trh najskôr po dvoch rokoch vyzrievania, z toho aspoň jeden rok v drevenom sude.
Tradičným výrazom forditáš možno tokajské víno označiť, ak je víno vyrobené alkoholovým kvasením muštu alebo vína totožného ročníka, pochádzajúceho z kvalifikovaných honov, naliateho na matolinové výlisky z cibéb dopestovaných na kvalifikovaných honoch. Forditáš možno uvádzať na trh najskôr po dvoch rokoch vyzrievania, z toho aspoň jeden rok v drevenom sude.
Tradičným výrazom výberová esencia možno tokajské víno označiť, ak je víno získané alkoholovým kvasením cibéb z kvalifikovaných honov. Pri zbere sa vyberajú osobitne bobule hrozna, ktoré sa hneď po spracovaní zalejú muštom pochádzajúcim z definovaného vinohradu alebo tokajským vínom totožného ročníka, ktoré obsahuje aspoň 180 g/l
prírodného cukru a 45 g/l bezcukorného extraktu. Výberovú esenciu možno uvádzať na trh najskôr po troch rokoch vyzrievania, z toho aspoň dva roky v drevenom sude.
Tradičným výrazom esencia možno tokajské víno označiť, ak je víno získané pomalým kvasením samotoku, ktorý sa získa zo zvlášť vyberaných cibéb dopestovaných na kvalifikovaných honoch. Esencia obsahuje aspoň 450 g/l prírodného cukru a 50 g/l bezcukorného extraktu. Esenciu možno uvádzať na trh najskôr po troch rokoch vyzrievania, z toho aspoň dva roky v drevenom sude.
Tradičným výrazom Furmint možno tokajské víno označiť, ak je víno vyrobené alkoholovým kvasením hrozna odrody Furmint s prímesou spolu najviac 15 % hrozna odrôd Lipovina a Muškát žltý, vypestovaného na kvalifikovaných honoch.
Tradičným výrazom lipovina možno tokajské víno označiť, ak je víno vyrobené alkoholovým kvasením hrozna odrody Lipovina s prímesou spolu najviac 15 % hrozna odrôd Furmint a Muškát žltý, vypestovaného na kvalifikovaných honoch.
Tradičným výrazom Muškát žltý možno tokajské víno označiť, ak je víno vyrobené alkoholovým kvasením hrozna odrody Muškát žltý s prímesou spolu najviac 15 % hrozna odrôd Furmint a Lipovina, vypestovaného na kvalifikovaných honoch.
Podľa obsahu zbytkového cukru delíme tiché vína na:
